Zdravá škola

PREVENCIA ŠIKANY

     Základný princíp, ktorý musí platiť od prvého dňa školského roka bez výnimky pre všetkých žiakov, rodičov aj pedagogických aj nepedagogických pracovníkov školy, školskej jedálne je, že:

„SME ŠKOLA, KDE SA ŠIKANOVANIE NETOLERUJE V ŽIADNYCH PODOBÁCH !“

     Celé výchovné pôsobenie školy musí byť nasmerované proti šikanovaniu. Každému pedagógovi, žiakovi, aj rodičovi musí byť od prvého dňa v škole jasné, že voči šikanovaniu neexistuje ani minimálna miera tolerancie. Je dobré upozorniť na overenú skutočnosť, že po zavedení dôsledných výchovných opatrení je nutné počítať s tým, že sa v prvej fáze správanie žiakov zhorší. Žiaci si len overujú či to, čo sme vyhlásili myslíme skutočne vážne a „skúšajú“, čo si môžu dovoliť.

     Je treba podotknúť, že úspech stratégie veľmi závisí od vekovej kategórie s ktorou sme nútení pracovať. Bolo totiž dokázané, že na stredných školách býva účinnosť prevencie menšia, než na základných školách, kde sa pracuje s deťmi nižších vekových kategórií. To ale neznižuje dôležitosť uskutočňovania prevencie na stredných školách, už len jedna „oslobodená“ obeť je dostatočný dôvod na vytrvanie a dôslednom dodržiavaní dohovorených pravidiel.

 

              ČO MÔŽU UROBIŤ PEDAGÓGOVIA  

Úloha triedneho učiteľa

     Triedny učiteľ zohráva pri prevencii šikanovania veľmi dôležitú úlohu, pretože vie o svojich žiakoch veľa informácií, ktoré ostatní pedagógovia nemusia vedieť. Je teda predpoklad, že triedny učiteľ má so svojou triedou nadštandardné vzťahy a pri riešení háklivých problémov šikanovania je spravidla prvý, na ktorého sa žiak obráti. Nemusí to ale tak byť vždy. Sú prípady, keď z nejakých dôvodov triedny učiteľ a jeho trieda nenašli k sebe cestu. Stáva sa to vtedy, ak napríklad učiteľ neučí v svojej triede dostatok hodín, a triednické hodiny na vytvorenie ovzdušia dôvery nestačia. Preto je dôležité aby sa v programe prevencie proti šikanovaniu vzdelávali všetci učitelia. Je totiž dosť bežným javom, že trieda síce nenájde spoločnú reč so svojím triednym učiteľom, ale nadobudne dôveru k inému vyučujúcemu. Tento musí byť teda tiež schopný podať pomocnú ruku obeti šikanovania, ktorá sa naňho obráti.  

     Učiteľ by mal žiakom vysvetliť, že nie je správne schvaľovať alebo súhlasiť s agresívnym správaním niektorých žiakov voči svojim spolužiakom, alebo iným ľuďom. Že nie je v poriadku takéto správanie zatajovať, nečinne sa prizerať a byť voči tomu ľahostajní. Pokiaľ vedia o takomto ponižovaní, pokiaľ niečo videli, alebo boli svedkami takéhoto správania mali by to povedať dôveryhodnému človeku. Nie je to žiadne žalovanie, ani hanba pomôcť druhým, práve naopak, dokážu, že majú oveľa viac odvahy a sebavedomia, a dokážu, že vedia pomôcť aj iným a nenechajú sa sami šikanovať. Mlčaním by len nepriamo podporovali dané správanie.

 

           Rady, ktoré môžu učiteľom pomôcť    

      Rady, ktoré môžu učiteľom pomôcť keď sa v škole so šikanovaním stretnú:

• Zachovajte kľud.
• Zodpovednosť je na vašej strane, emotívne reakcie môžu agresora, ktorý šikanuje, iba pobaviť a umožnia mu ovládnuť situáciu.
• Berte incident, alebo správu o ňom celkom vážne.
• Čo najrýchlejšie začnite pracovať na postupe, ako tento jav v jeho správaní odstrániť.
• Dobre si rozmyslite, či by daná situácia mala byť riešená súkromne alebo verejne.
• Zistite, ktorí žiaci sú do danej situácie zapletení.
• Vyjadrite postihnutému svoje pochopenie: nesmie sa cítiť trápne alebo hlúpo.
• Ponúknite postihnutému konkrétnu pomoc, radu alebo podporu.
• Žiakovi, ktorý šikanuje, jasne naznačte, že s jeho chovaním nesúhlasíte.
• Skúste žiakovi, ktorý šikanuje, umožniť pozrieť sa na problém očami toho, ktorého sa šikanovanie týka.
• Pokiaľ musíte, agresora, ktorý šikanuje, potrestajte, ale je potrebné dávať si veľký pozor na to, ako to urobíte, agresívna reakcia totižto signalizuje, že kto má moc, má i právo šikanovať.
• Veľmi jasne treba žiakom vysvetliť, ako a prečo agresora trestáte.

 

Zapojenie ostatných:

• Záležitosť oznámte vedeniu školy alebo inej zodpovednej osobe, napríklad triednemu učiteľovi, koordinátorovi prevencie šikany, alebo výchovnému poradcovi.
• Informujte kolegov, pokiaľ k incidentu došlo v prostredí, v ktorom by všetci mali byť opatrní, napríklad na WC.
• Pošlite rodičom jasnú a výstižnú správu a uistite ich, že máte záujem prípad riešiť za ich pomoci.

 

Záverečné kroky:

• Dávajte si pozor, aby ste incident v kolektíve ďalej nepripomínali.
• Pokiaľ odhalíte spúšťací faktor, pokúste sa vopred novému výskytu incidentu zabrániť.

 

Čo nesmieme urobiť:

• Obeť odmietnuť, ale na druhej strane ani ju úzkostlivo chrániť, najmä vtedy, ak si chce pomôcť sama.
• Považovať žiaka, ktorý šikanoval, za neustále zlého: pokúste sa s ním individuálne a objektívne zhodnotiť jeho vlastné správanie.
• Pokúsiť sa utajiť incident pred rodičmi obeti, alebo žiaka, ktorý šikanoval.
• Pozvať si rodičov do školy, pokiaľ nemáte pripravený konštruktívny plán, ktorý môžete obidvom stranám predložiť.

Dôvody neoznámenia šikanovania obeťami.

     Pri podozrení, že v kolektíve existuje šikanovanie je nutné dať pozor a neuspokojiť sa zo zápornou odpoveďou na otázku či šikanovanie prebieha. Pretože z mnohých štúdií vyplýva, že zásadným problémom v boji proti šikanovaniu je odpor obetí dané incidenty hlásiť.

    Je možné vysledovať niekoľko typických dôvodov, prečo študenti šikanovanie učiteľom neoznámia. Ich dôvody by mohli vyzerať nasledovne :

• • Mysleli si, že v ich prípade nejde o šikanovanie – že je to „normálne“ len oni to nechápu.
  • Mali zmysel pre triedny kolektív a cítili, že by to bol od nich voči spolužiakom podraz –  to sa môže stať v prípade, keď je agresor všeobecne obľúbený, napríklad veľmi vtipný „šašo triedy“
  • Báli sa odplaty žiaka, ktorý ich šikanuje alebo iných spolužiakov –boja sa, že budú obvinení a odsúdení za „bonzovanie“.
  • Predpokladali, že spoločnosť od nich očakáva, že budú schopní sa o seba samostatne postarať a hanbili sa priznať, že sú obeťou šikanovania – to je možné predpokladať u obetí z autoritátorskeho prostredia rodiny
  • Mysleli si, že k šikanovaniu dochádza iba ich vlastnou vinou – jedná sa o obete, ktoré „uverili“ agresorovi, že sú vinní. Boli schopní zvládnuť šikanovanie vlastnými silami alebo ho znášať – niekedy sa nechá fyzicky šikanovať jedinec, ktorý ataky v pohode zvláda a berie to ako samozrejmosť, to ale neznižuje závažnosť „chorého“ konania agresora.
  • Nemali dostatok príležitostí pohovoriť si s učiteľom – je dôležité pokúšať sa nájsť si chvíle so študentmi, keď nastane uvoľnená atmosféra vyvolávajúca dôveru.
  • Boli presvedčení, že problém nemá žiadne reálne riešenie, a preto im nikto nebude môcť pomôcť – prepadnutie beznádeji je veľmi nebezpečné, obeť ako keby vypla pud sebazáchovy

                                                                                                   

                                                                                                                  Mgr.  Miriam Olšová                                                                       Koordinátor projektu Zdravá škola,                                                        koordinátor protidrogovej prevencie a šikany