Vážení a milí rodičia,
cítim osobnú povinnosť prehovoriť k Vám nielen ako riaditeľ školy, ale aj ako človek, ktorému, podobne ako Vám, záleží na zdraví svojich detí, našich žiakov, rodičov, zamestnancov i blízkych.
Koronavírus dramaticky mení náš život. Nevieme ešte, čo nás čaká v najbližšej budúcnosti. Možno ďalšie obmedzenia, iste i stúpajúci psychologický tlak, vyplývajúci z rastúcich obáv o zdravotný, ale aj ekonomický dopad súčasnej krízy. Prišlo to rýchlo, nikto nebol na túto situáciu pripravený a celý svet sa učí na ňu reagovať. To, samozrejme, platí aj o školách, ktoré sú skoro na celom svete zatvorené. Naše chápanie bežného spoločenského života je vystavené skúške ako nikdy predtým.
Naša škola si vždy cenila vynikajúcu spoluprácu s rodičmi, s Rodičovskou radou. V súčasnosti je to ešte oveľa dôležitejšie. Ostávam s Vami v pravidelnom kontakte cez ASC agendu a každý týždeň posielam aktualizovaný informačný e-mail. Školu už máme skoro celý mesiac zatvorenú. Verte, prechádzať sa po prázdnej budove školy a vnímať to ticho, je pre mňa veľmi deprimujúce.
Učíme z domu a je viacero problémov pri tejto forme výučby. Rieši ich celý svet a my, rovnako ako aj Vy, sa na to ešte len učíme reagovať. Snažíme sa koordinovať túto formu dištančného vzdelávania. Chcem Vás preto požiadať o trpezlivosť a verím, že čoskoro sa to podarí nastaviť pre všetkých optimálne.
Vážení a milí rodičia, chcem veľmi pekne poďakovať za množstvo podnetných e-mailov od Vás s Vašimi otázkami alebo nápadmi. Je ich veľa a cítim, že nám chcete pomáhať. Prepáčte, ak na všetky včas neodpovedám alebo nereagujem. Na niektoré otázky odpovedajú a reagujú aj moji kolegovia.
Prosím Vás, aby ste nám aj naďalej písali a komunikovali s nami.
Ocitli sme sa v situácii, ktorá je pre našu generáciu úplne nová. Je tu epidémia, ktorej prognózy ďalšieho vývoja, prípadne odhad jej ukončenia sú dnes ešte veľmi neisté. Pre nás ostáva veľkými otáznikmi, ako to bude tento školský rok s maturitnými skúškami, s prijímacími skúškami a ukončením školského roka. Sledujeme usmernenia a rozhodnutia ministerstva školstva. My dnes v škole pripravujeme všetky možné scenáre.
Prečo sa Vám prihováram práve dnes.
Žiadalo sa mi osloviť Vás hneď nasledujúci deň po tom, ako sme si pripomenuli Deň učiteľov. Až v sobotu večer som dočítal všetky e-maily, sms-ky, blahoželania a pozdravy od Vás rodičov. Bolo to čítanie krásne, za čo Vám patrí moja vďaka.
Dostal som veľa pozdravov a poďakovaní aj pre našich učiteľov, prejavy uznania súčasnej ťažkej práce učiteľov, za ich snahu udržať úroveň učenia v situácii, aká tu ešte nikdy nebola. Je príjemné uvedomiť si a pripomenúť ohľaduplnosť našich rodičov, záujem o druhého a preukazovanie ľudskej blízkosti a spolupatričnosti. Dodáva nám to všetkým tak potrebný optimizmus.
Vážení a milí rodičia, ďakujeme za Vašu veľkú dôveru i podporu a chcem za seba sľúbiť, že dôveru nesklamem. Súčasne si však uvedomujem, že dnes sú hrdinami aj rodičia, ktorí spoznávajú krásu pedagogiky. Pomáhajú tak aj učiteľom aj deťom. Preto včerajší Deň učiteľov a pocta rovnako patrí aj Vám.
Pevne verím, že v tejto úlohe obstojíme, že sa z toho dostaneme, aby sme mohli začať odznovu. V tejto situácii je dôležité uvedomiť si, čo máme robiť a aké sú tie pravé ľudské hodnoty.
Všetci sme ukrytí vo svojich domoch, bytoch, izbách. A to nielen v noci, ale aj cez deň. Úlohou teraz je v tichu nášho domova okrem pracovných povinností nájsť si čas na svojich blízkych – deti, partnera, blízku rodinu, venovať sa im a tráviť s nimi plnohodnotný čas. Možno aj týmto sa podarí vytvoriť vzájomné silné rodinné putá, ktoré sme v bežných povinnostiach a strese nemali čas vytvárať, uvedomovať si a ceniť si. Miesto množstva krúžkov si nájsť dostatok času a priestoru na spoločenské hry, rozprávky (aj tie slovenské) a iné vzájomné aktivity. Zaspomínať aj na svoje detstvo a časy dávno minulé. To aj veľké deti veľmi zaujíma a radi to počúvajú. Zaujímať sa aj o svojich predkov, o svoje rodové korene a tam hľadať inšpiráciu a motiváciu.
Verte mi, že mne osobne obrovsky chýba, že som už dlho nemohol objať moje malé štyri vnúčatá. Rozmýšľam, čo sa asi odohráva v malých hlavičkách detí, že nemôžu byť so svojimi starými rodičmi, že ich vidia v bezpečnom odstupe a s rúškami na tvári.
Najbližšie roky bude obdobie stíšenia sa, spomalenia a hľadania podstaty a zmyslu života. Nemali by sme podliehať panike, ale nastaviť sa na to, že všetko bude tak, ako má byť. Zamyslieť sa nad tým, čo Vám môže táto situácia dať a niečo nové prinášať. Vieme však, že už nič nebude také isté ako bolo doteraz. Aj škola bude iná a aj náš rebríček hodnôt bude iný, zmenený, prehodnotený. A aj my budeme iní.
Príroda si teraz aspoň trochu oddýchne od množstva záťaže, vzduch, ktorý dýchame, bude o niečo čistejší a to je to pozitívne v tejto situácii.
Verme, že všetko v zdraví prežijeme a súčasný stav upevní naše rodiny a prehĺbi vzťahy. Teraz máme šancu prejaviť naplno svoju ľudskosť a solidaritu. Pre každého z nás je to výzva k väčšej trpezlivosti a hlavne k väčšej zodpovednosti.
Hoci sme niečo také ešte nikdy nezažili, musíme ukázať, že vieme pre našu záchranu konať premyslene a rozumne. A to sa týka bez výnimky nás všetkých.
Verím v našu súdržnosť a spolupatričnosť, verím v silu nášho národa. Želám všetkým hlavne veľa zdravia, lebo to je teraz to najdôležitejšie. Aj touto cestou Vás chcem vyzvať, aby ste sa zodpovedne starali o svoje zdravie a dávali si pozor na seba i na svojich blízkych.
Srdečne Vás pozdravujem a ĎAKUJEM
Norbert Kyndl
