Deň č.3:
V to ráno nás zobudili skôr, aby sme si zbalili veci a uviedli svoje izby do stavu, ktorý najvernejšie
pripomínal ten, v ktorom nás čakali v pondelok.
Potom stojac nastúpení pred autobusom s našimi kuframi a vecami, sme dali zbohom Crocusu
a Kežmarským Žľabom a odišli do Belianskej jaskyne. Tam sme boli na našej poslednej túre. Stúpanie
k jaskyni trvalo pätnásť minút a išlo sa do prudkého kopca. Vtedy nám nebolo všetko jedno, najmä nie po
minulodňovej túre na Tri koruny a tiež po šantení v akvaparku v Poprade, ktoré z nás vysalo posledné
zvyšky našej energie. No ani sme nevedeli ako a už sme boli hore. Po obligátnej fotke sme vošli do jaskyne
s nízkymi stropmi, kde sa nejeden udrel a s mnohými schodmi. Jaskyňa je totiž najvyššie položená na
Slovensku a počas prehliadky sa výškový rozdiel asi 150 metrov prekonáva niekoľkými stovkami schodov.
Výklad bol však zaujímavý a v jaskyni sa dali vidieť mnohé zaujímavé útvary a štruktúry vrátane siene, kde sa kedysi konali koncerty klasickej hudby.
Po hodine sme teda vyšli z jaskyne, zišli sme dolu, čo bolo vzhľadom na príkrosť terénu zaujímavé
a vyrazili do Bachledovej doliny. Všetci sme sa vyviezli hore lanovkou, čo sa však nemuselo stať. Minulý
večer hrali totiž p.Malina a p.Pipíška stolný tenis proti Matúšovi Schmidtovi a Podhorovi, pričom ak by
vyhrali Matúšovia, tak by sa mohol dopozerať v spoločenskej miestnosti druhý polčas futbalového zápasu,
no ak by vyhrali profesori, tak by všetci museli ísť ihneď spať a koho by po večierke prichytili vyrušovať,
ten by si to do Bachledky vyšliapal. Po dvoch kolách dvojhry nastúpila štvorhra, kde ale boli Matúšovia
porazení a všetci (najmä fanúšikovia futbalu) šli sklamane spať. Na všetkých však hrozba ďalšej túry zjavne zabrala, lebo hore išli všetci lanovkou.