Deň č.1:
Naša geografická exkurzia sa začala už skoro ráno. O 6:45 sme sa stretli pri „Kocke“ a vyrazili sme
na cestu. Prvou zastávkou boli sklárne Rona v Lednických Rovniach. Mali sme tam krátku prehliadku, počas
ktorej sme videli, ako sa vyrába sklo – od tavenia až po hotové poháre.
Z Považia sme sa presunuli do Vysokých Tatier. Na Štrbskom plese nás privítalo pekné počasie a čerstvý
vzduch. Odtiaľ sme išli pešo k Popradskému plesu, kde sme sa na chvíľu zastavili, oddýchli si a pokračovali
na ubytovanie.
Cestou v autobuse sme si navzájom predstavovali projekty o miestach, ktoré sme míňali. Každý mal
pripravené niečo iné, takže sme sa dozvedeli veľa zaujímavostí o Slovensku.
Barbora Kučerová, Sára Rauková, Barbora Važanová (Kvarta A)
Deň č.2:
Ráno sme sa zobudili do nádherného slnečného dňa. Naraňajkovali sme sa, doplnili sme energiu
teplým čajom a vybrali sme sa do Pienin. Naša cesta začala v obci Červený kláštor. Odtiaľ sme prešli cez
hraničný most na poľské územie do obce Sromowce Niżne. Náš cieľ bol jasný- vrch Tri koruny.
Výšľap hore trval asi hodinku a pol. Cesta nebola dlhá ale prevýšenie bolo cítiť. Keď sme sa dostali
hore posilnili sme sa rezňom v chlebíku a vydali sme sa na vyhliadku. Výhľad odtiaľ bol nádherný. Videli
sme Tatry, ale aj Dunajec a s ním spojené plte, ktoré sa po ňom plavili. Cesta dole prešla rýchlo aj keď sme
dosť zaťažili kolená. Následne nás čakala vytúžená odmena- návšteva aquaparku. V Aquacity Poprad sme
zrelaxovali a vyskúšali rôzne bazény a tobogány. Nesmeli chýbať ani hranolky s tatárskou a čapovaná
kofola. Deň sme ukončili Kahootom o tom, čo sme všetko videli a taktiež sledovaním napínavého zápasu
finále hokejovej ligy a nie až tak napínavým zápasom ligy majstrov.
Hanka Škorvánková, Karolína Hoťková, Tamara Csáderová (III.B)
Deň č.3:
V to ráno nás zobudili skôr, aby sme si zbalili veci a uviedli svoje izby do stavu, ktorý najvernejšie
pripomínal ten, v ktorom nás čakali v pondelok.
Potom stojac nastúpení pred autobusom s našimi kuframi a vecami, sme dali zbohom Crocusu
a Kežmarským Žľabom a odišli do Belianskej jaskyne. Tam sme boli na našej poslednej túre. Stúpanie
k jaskyni trvalo pätnásť minút a išlo sa do prudkého kopca. Vtedy nám nebolo všetko jedno, najmä nie po
minulodňovej túre na Tri koruny a tiež po šantení v akvaparku v Poprade, ktoré z nás vysalo posledné
zvyšky našej energie. No ani sme nevedeli ako a už sme boli hore. Po obligátnej fotke sme vošli do jaskyne
s nízkymi stropmi, kde sa nejeden udrel a s mnohými schodmi. Jaskyňa je totiž najvyššie položená na
Slovensku a počas prehliadky sa výškový rozdiel asi 150 metrov prekonáva niekoľkými stovkami schodov.
Výklad bol však zaujímavý a v jaskyni sa dali vidieť mnohé zaujímavé útvary a štruktúry vrátane siene, kde sa kedysi konali koncerty klasickej hudby.
Po hodine sme teda vyšli z jaskyne, zišli sme dolu, čo bolo vzhľadom na príkrosť terénu zaujímavé
a vyrazili do Bachledovej doliny. Všetci sme sa vyviezli hore lanovkou, čo sa však nemuselo stať. Minulý
večer hrali totiž p.Malina a p.Pipíška stolný tenis proti Matúšovi Schmidtovi a Podhorovi, pričom ak by
vyhrali Matúšovia, tak by sa mohol dopozerať v spoločenskej miestnosti druhý polčas futbalového zápasu,
no ak by vyhrali profesori, tak by všetci museli ísť ihneď spať a koho by po večierke prichytili vyrušovať,
ten by si to do Bachledky vyšliapal. Po dvoch kolách dvojhry nastúpila štvorhra, kde ale boli Matúšovia
porazení a všetci (najmä fanúšikovia futbalu) šli sklamane spať. Na všetkých však hrozba ďalšej túry zjavne zabrala, lebo hore išli všetci lanovkou.
V Bachledke sme si prešli Chodník korunami stromov vo výške niekoľkých desiatok metrov a vyšli sme
na vežu o dvadsať metrov vyššiu, ponúkajúcu výhľady na Tatry, Pieniny a Spišskú Maguru. Tí odvážnejší sa spustili dolu suchým tobogánom, zvyšok išiel pešo. Po tejto prehliadke zakotvila väčšina osadenstva
v reštaurácii pod vežu a dali si pred dlhou cestou zaslúžený obed.
Nakoniec sme vyrazili smer Bratislava, ale do Bratislavy nedošiel jeden žiak. Nič sa mu však
nestalo, len ho vysadili v Kežmarku, kde mal byť po zvyšok týchto „poloprázdnín“. Potom sme šli priamo
do Bratislavy cez horský prechod Čertovica. Domov sme dorazili okolo šiestej večer, a tak sa skončila naša geografická exkurzia po Slovensku 2025.
Marek Gruca, Miroslav Tóth, Ivo Hríň (Kvarta A)