záznam z workshopu pripravil Hugo Ulbricht z Kvarty - ďakujeme :-)
Tretí november sa zapíše do kroniky Tomášičky ako deň, kedy sa meno Laco Novomeský skloňovalo medzi žiakmi hádam najčastejšie od jej založenia.
A ako ukázala úvodná „grilovačka“ moderátorov v aule, bolo už aj na čase.
Aj keď niektoré triedy ukázali, že si čo-to o Lacovi z hodín dejepisu pamätajú, poniektorí jedinci by na hodine svoju odpoveď pred pani profesorkou Bartalovou len ťažko obhájili.
A to je úplne v poriadku, veď predsa kvôli tomu bolo toto podujatie prichystané a počas prvých piatich vyučovacích hodín prezentované.
Po už spomínanej ankete nasledoval krátky film od našich spolužiakov z Kvarty, ktorý v ňom skĺbil dramatickú a dokumentárnu stránku a predstavil tak život Laca Novomeského zo zaujímavého uhla pohľadu.
Jeho režisér a scenárista sa exkluzívne pre časopis Tomášičkár vyjadril takto: „Bolo zaujímavé púšťať prvýkrát svoj projekt na veľkom plátne pre toľko ľudí. Všímať si všetky tie malé nedokonalosti a kompromisy, ktoré musíte pri natáčaní prijať a dúfať, že im ostatní nebudú venovať toľko pozornosti ako vy. Preto som sa vždy po premietaní na pódium vracal s miernou obavou, či ma aj teraz bude sprevádzať potlesk. A vždy mi odľahlo, keď som znova zacítil priazeň publika. A dokonca ešte väčšiu, ako na začiatku, čo ma prinútilo na všetky obavy zabudnúť a vychutnávať si ten moment.“
Program pokračoval ďalej aktivitou „Rozstrihaný Laco“, kde žiaci mali skladať názvy Novomeského diel za účelom získania lukratívnej ceny: čítacej hodiny na hodine slovenského jazyka.
A žiaci odchádzali z auly v duchu ďalšieho cinematického zážitku, ktorý si pre nich pripravili ďalší talentovaní filmári, tentokrát z triedy III. B.
Ani tu nechýbali výborné herecké výkony, dobre napísaný scenár so zaujímavou zápletkou podloženou vtipom a prekvapivým rozuzlením.
Okrem toho bola pre všetkých žiakov prichystaná súťaž, kde mohli uplatniť svoje novozískané vedomosti pri otázkach rozmiestnenými po celej škole.
Bolo zaujímavé, miestami až vtipné pozorovať našich najmladších, ktorých táto súťaž zaujala hádam najviac, ako dychtivo v húfoch pobehovali po chodbách školy a hľadali otázky s vidinou ďalšej prémiovej ceny: uvoľnenia sa z písomky alebo skúšania na hodine slovenčiny.
Na záver by som sa chcel poďakovať filmárom, tvorcom aktivít, moderátorom, technikom, fotografom a najmä pani profesorkám v kabinete slovenského jazyka, lebo bez ich pomoci by organizácia takéhoto podujatia bola len ťažko možná.
